Mačka a emáčka (príbeh)

22. června 2009 v 21:40 | Micu |  ¤ Moje obrázky, príbehy, komiksy, básne
Na čierne auto z okna pozerala čierna mačka. Potom otočila hlavu a pozrela na čiernovlasé dievča sediace za stolom. Odporne páchnucou bielou farbou si maľovalo biele bodky na čierne nechty. Dvihla hlavu a spýtavým pohľadom mrkla na mačičku. Opýtala sa jej, či jej nevadí ten zápach, potom zobrala lak na nechty a odišla do druhej izby. Mačka zoskočila z parapetu a prebehla cez dvere za dievčaťom. Než si začalo nechty zase lakovať, jemne pootvorilo okno.
Mačka vyskočila na čiernu emo tašku a z nej skočila na emo posteľ. Rozkývala tým červený lapač snov. Nežne sa trela o biednu rastlinku v emo kvetináči. Zo stoličky sa rozhliadla po čierno-bielej izbe a ľahla si na červeno-čiernu dečku. Čierny noštek schúlila do bielych končekov labiek, skrútila okolo seba čierny chvost s bielym koncom.

Dievča, emáčka, sedelo za stolom, hlava v dlaniach a na krku retiazka so zlomeným srdcom. Šomrala akési bludy o nejakom chlapcovi a pretierala si kruhy pod očami. Boli starostlivo zakryté čiernou farbou. Jednu ruku natiahla po čiernej háčkovanej rukavici. S bezradným pohľadom v tvári zobrala háčik a háčkovala ním druhú rukavicu.
Už tretí deň z izby nevychádza. Od stola nevstáva. Šije, plače, lakuje si nechty a občas kreslí niečo čierne Keby neboli jesenné prázdniny, pamiatka zosnulých, asi by išla do školy, ale pamiatka zosnulých je.

Emáčka hladkala rukou svoju čiernu mačku. Mačka priadla, ale nie preto, že by bola šťastná. Priadla, aby obe zacítili trošku pokoja.

UPOZORNENIE! Príbeh nie je vhodný pre deti do 18 rokov, lebo sa nájdu aj takí debili, čo by to mohli zobrať vážne a nepochopiť pravú podstatu príbehu! Čítať na vlastnú zodpovednosť!

Ozvalo sa zamňaukanie. Emáčka pribehla k bielej mištičke. Naliala do nej mačacie mlieko, do neho nasypala kúsky šunky. Prisypala granule. Na to sa jej mačka otrela okolo nôh. Zamňaukala, zapriadla a pustila sa do jedla. Pred pár dňami emáčke zjedla desiatu.

Dievča s čiernymi vlasmi držalo si pri zápästí nôž a tlačilo si ho čoraz bližšie k tepničke pri dlani. Z tepničky sa pustila krv. Chladný nožík si emáčka odsunula od zápästia. Zatvorila oči a na chvíľočku si vychutnávala ten pocit. Pocit z prvého emáčskeho porezania.
Neskôr si na poranenú ruku priložila chladný obklad, zranenú cievku pritlačila a vzdychla. Mačka chodila do kruhu a mňaukala. Dievča ani netušilo, že keby si do žily zarezalo viac, tak by ju to stálo život.
Emáčka kľačí a roní slzy. Mačka jej sedí na chrbte a zúfalo mňauká. Vonku prší. Len opadané lístie. Možno toto emáčke zdvihlo náladu. Šije, nepočúva, nepozerá, ale - aspoň neplače.

Mačke sa snívalo o mŕtvom vtáčaťu, čo našla na zemi.
Emáčka pripravila niekomu darček. Bolo to pre mačku. Poskrývala po izbe plátky šunky. Sú nakrivo porezané. Emáčka nie je doma. Mačka je v izbe sama. Od hladu zaspala. Včera nejedla nič, lebo jej emáčka do misky nič nedala. Emáčka už nechce žiť. Trápi sa kvôli nejakému chlapcovi. Má vraj depresiu.
Mačka sa na slabkých nohách doplychtila ku miske. Na dne bolo trošku vody, no nenapila sa z nej. Išla ďalej spať.
Ale labky sa jej motali a začala mať divný pocit.
Na zábradlí mosta stála emáčka. Nikto tam nebol. Uvažovala, či má skočiť. Kdesi počula, že to emáci robia. Pod ňou sa trblietala vodná hladina. Odrážalo sa v nej páliace slnko. Veľmi nehrialo, ale silno svietilo do očí. V čiernej-odfarbenej hlave emáčky sa zrodila posledná myšlienka. Že by predsa len mala neskočiť z toho mosta. Že emo nie je samovraždách, ale o niečom úplne inom, ako každý hovorím rozmýšľala, napríklad o temnej čiernej a červenej farbe, nádherných obrázkoch, prenádhernej hudbe, o... Nestihla domyslieť. Pošmykla sa jej noha. Emáčka spadla do vody a už sa nehýbe.
Mačičku trhlo. Celý život jej pred očami zastal. Srdiečko sa jej chvelo. Nevidela, nepočula, neplakala, lebo nechcela nič vidieť, počuť, ani plakať. Nechcela žiť. Práve umieral jediný človek, ktorého milovala, z celého srdiečka, najviac, ako len vedela. Mačička cítila, že je zle.
Emáčka leží vo vode, vlasy jej unáša prúd, slnko neľútostne páli na jej tvár a ľudí tam niet. Nikoho ani nenapadlo, že by sa mohlo stať nejaké nešťastie.

Mačička je doma sama. Plače, nikto jej nepomôže v trápení, lebo nikoho nemá. Jej jediná priateľka skočila z mosta. Spáchala samovraždu kvôli nejakému blbému emo. Prečo hovorila, že emo je jej život, keď skočila z mosta? Ňufáčikom zľahka rozčerila vodienku v miske, ale rozhodla sa, že nebude piť. Jediné, čo mačička chce, je dostať sa tam, kde je emáčka. Vedela, ako všetky zvieratá vedia, že ak chce umrieť, nemôže nič zjesť.
Bude ľahké mačičke vziať si život, lebo včera nejedla nič. Labky jej slabnú. Chôdza bola pre ňu utrpením. Na tenkých labkách má rany. Lenže čo ju najviac trápilo, bolo, aká je vychudnutá emáčka, aká je bledá a ako sa trápila. Mačku zabíjalo, že sa z nej stráca život.
Márne mačička skúšala nadviazať kontakt s dušou emáčky. Nenašla ju medzi živými, ani medzi mŕtvymi. Sedí v čiernom okienku, pozerá na nebo, hľadá emáčkinu dušu.
Večer našla časť emáčkinho pachu v izbe. V kútiku, na poličke, nechala emáčka mačičke šunku. Je na nej obrovské množstvo lásky. Mačička ju zacítila hneď pri prvom zaňuchaní. Hladkala ju jazýčkom a otrela si o šunku fúziky. Váľala sa po nej a otierala si o ňu svoju čiernu srsť. Rozhodla sa prerušiť svoj pôst. Šunku od emáčky musí zjesť, lebo jej ju emáčka dala z čistej lásky. To je všetko, čo mačka potrebuje (šunku a lásku). Vytrela nuž všetky kúty v čiernej izbe, zjedla šunku v každom rožku. Potom, keď všetku pojedla, si ľahla na bok, do stredu izbičky a narovnala labky. Pozrela na stenu.

Mraky černejú. Páľava páliť prestáva a slnko zachádza. Začala sa čierna noc, jesenný mráz sa strká do všetkých škár a úkrytov. Voda v potoku černie a nad ním most. Pod mostom emáčka, zmrznutá od zimy, skrehnutá a zblednutá. Očné tiene sa jej dávno zmyli. V pľúcach plno vody. Emáčka nechápe. Netuší, kde je. Začula volanie svojej mačičky. Nemohla odpovedať. Nakoniec sa jej na krk dolejú chladné vlnky z potoka a ona otvorí oči. Videla most. Príliš nízky na to, aby sa skokom z neho zabila.
Mačička s plným bruškom čakala, až jej vytrávi. Prisahala si, že už nič, čo nie je od emáčky, nezje. Keď sa emáčka prebrala z bezvedomia, mačka to okamžite zistila a div sa išla zblázniť od radosti. Vylízala misku, začala pobehovať po byte. Keď sa unavila, ľahla si do červenej postele a čakala emáčku.

Emáčka pootvorila dvierka. "Vieš, ja musím žiť," pritúlila si mačičku do lona, "pre teba." Otvorila okienko. "Kto by ti dal papať?" -A kto by ma ľúbil?- Opravila ju v duchu mačička. Emáčka poliala kvety a postŕhala z izby všetky samovražedné plagáty a čierny papier. "A vôbec, už sa kvôli tomu chlapcovi nepokúsim zabiť, nemá cenu ničiť svoj život kvôli idiotine nejakého človeka!" "Niee, ty tomu nechápeš..." priadla si mačička spokojne, "keď toho človeka ľúbiš... prečo nie?"
P.S.: Kto tento príbeh skopíruje, stihne ho pomsta (napíšem adminovi :D)!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Koľko si myslíš, že má mačka životov?

1
7
9
viac

Komentáře

1 Medlin Medlin | 26. června 2009 v 17:36 | Reagovat

V pondělí :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama