Na Luciu

13. prosince 2008 v 20:26 | Micu |  Sviatky
13. 12.

Meno je LUCIA odvodené od gréckeho LUX = SVETLO.


O sv. Lucii


Lucia bola svätý človek. Dnes sa však spája s čarodejníctvom.

Narodila sa asi roku 284 (alebo 286) v Syrakúzach a zomrela r. 304.

Bola zaťatá kresťanka. Zložila Bohu sľub, že ostane pannou po celý život.

Raz sa jej zapáčil pohan a na znak protestu si vylúpila oči, takže ho nemohla viac vidieť. Oči mu poslala, ale Boh ju obdaroval ešte krajšími.

Aj jej mama ju chcela vydať, čo by ale znamenalo porušenie sľubu. Chudák Lucia prosila Boha, aby nejako zakročil a - mama upadla do ťažkej choroby. Po 4 rokoch sa vydala do Catánie k hrobu sv. Agáty prosiť o mamino uzdravenie. Sv. Agáta sa jej zjavila, ale okrem uzdravenia predpovedala problémy.

A tie naozaj prišli. Mládenec, za ktorého sa pôvodne mala vydať, sa nahneval a obžaloval ju z vyznávania kresťanstva. Cisár Dioklecián v tom čase prenasledoval kresťanov. Luciu chytili. No ona sa odmietla viery vzdať. Prv ju chceli ju upáliť, ale plameň sa jej ani nedotkol. Nakoniec ju zabil kat, umrela 13. decembra.


Pohanstvo

13. decembra - a tu sa stala chyba. Vo vtedajšom kalendáre to vychádzalo na dnešný zimný slnovrat
(na deň, keď si dnes píšeme 21. december, v tom čase bolo akože iba 13. decembra). Pohania tento deň oslavovali najkratší deň roka a keďže LUX znamená svetlo, začali sa obe sviatky dávať do súvisu.



Ešte i povestné nepodarené Luciino upálenie niekto chápe ako diablovu pomoc. V predvečer ľudia jedli cesnak, vychádzali vonku a robili hluk, čím mali odplašiť domnelého démona. V ten večer a na Luciu bol zákaz pracovať. Lucia to zakázala.



Je tu aj povesť: Nejaký Terchovčan chcel ísť na drevo a povedal si - "Dokým Lucka doklucká, ja dovezem búčka." Lucia sa to však dozvedela a chcela sa vypomstiť. Raz išiel do komory a v bola tam mačka (:D). Mačka zavadila o žehličku, tá mužovi spadla na hlavu a prizabila ho :(.

Úžasná povera je Luciový stolček. Na Luciu trebalo vytesať malý stolček a každý deň až do Vianoc na ňom niečo prirobiť. Nesmiete však používať kladivo a klince. Na polnočnej omši si naň treba sadnúť a uvidíte bosorky. Nato musíš vybehnúť z kostola a utekať preč, aby ťa bosorky nedolapili. Vhodné je hodiť za seba mak, obilie, ihly alebo nejakú plachtu, aby za tebou čarodejnice nemohli dobre utekať. Na túto tému napísal skvelú báseň i slovenský básnik Ján Botto, (asi nevíte, kdo to je). Učili sme sa o nej v škole. Po prečítaní poslednej strofy zavládlo všeobecné zdesenie. Po toľkých presladených básničkach takýto koniec nikto nečkal.



JÁN BOTTO - LUCIJNÝ STOLČEK


Raz, na Štedrý večer, šli sme do kostela.
Susedovie Janko, to bol šelma smelá;
dosť sa napočúval o bosorkách rečí:
a on, vraj, neverí, len keď sa presvedčí.

Dobre, no, Janíček - keďs' taký paholček,
sadniže si, sadni, semká na ten stolček,
sadniže si, sadni, ak máš dobrú paru:
veď ty hneď uvidíš, či ľudia len táru!
"A čo bych nesadol? - čo priam v ňom bude Bes" -
(to stolček robený od Lucie podnes).
"A čo bych nesadol? - zložte ho len dole,
veď ja vám ukážem hneď straku na kole!
Chachacha, chichichi - kdeže ste, bosorky?!"
Nesmej sa, Janíčko, bude ti smiech horký! -

Na stolček si sadne: - v obe líčka zbľadne;
pozrie - dobre duša z neho nevypadne.
Čo vidíš, Janíčko? - Jaj, Bože, prebože! -
Schytí sa, chce skočiť - a tu hor' nemôže.
"Ha! krstná, suseda! pusťte ma, jaj, beda!"
Chce ruku zodvihnúť, a tu - sa mu nedá.
Kto je to, čo je to? my nič nevidíme;
tri ráz chce hor' skočiť, tri ráz ho dač' stríme.
A na tom stolčeku ako junec v jarme
borí sa, morí sa - a to všetko darme.

A na tom stolčeku jaks' trepe taks' trepe:
aha! pekný vtáčik, však si už na lepe! -
Ľudia sa schádzajú, všeličo zháňajú;
jedni sa zaň modlia, druhí zaklínajú.
Tu je kädidlo i vodička svätá -
ale on len volá: "Rata, ľudia, rata!"
Kadili, kropili dosť na všetky strany,
ale on na stolku ako prikovaný:
"Jaj, hlavička moja - jaj, ručička moja!"
A ľudia jak stĺpy kolo neho stoja.

Smutne organ hučí, smutnejšie ľud spieva
a na tom stolčeku šuhajček omdlieva.
Len kedys' nekedys' smutný spev prebíja:
"Rata, ľudia, rata! - jaj, Ježiš Marija!"

Už všetko stíchlo, už pieseň skončená,
scengali a národ padá na kolená.
Začne sa modlitba - aj sa dokonáva -
a Janík na stolci bolestne skonáva;
opúšťa hlavičku, ručičky napína:
niet pre toho raty len u Hospodina.
Nespomôžu kliatby, nespomôžu lieky:
Janík na stolčeku až na večné veky.

!Pozor! Ženy stolčeky nemôžu robiť, lebo samé by mohli byť čarodejnicami! Neodporúča sa to však robiť ani mužom, lebo medzi bosorkami by ste mohli uvidieť niekoho z rodiny a to by vás poznačilo na celý život. Skúste radšej inú poveru.

Napríklad maskované obchôdzky "lucií". Dievčatá sa zabalia do bielych plachiet, tváre zamúčia múkou a v rukách nesú metly. Chodia po domoch, ometajú kúty a pece.A je povolené robiť akúkoľvek neplechu, hlavne nech je sranda.

Dievča si na Luciu odtrhne konárik z čerešne. Každé ráno musí chodiť po vodu. Donesie ju v ústach a bude ňou čerešňu polievať. Ak na štedrý večer rozkvitne, znamená to, že sa čoskoro vydá.


No a v niektorých krajinách sa zaužívajú kresťanské tradície.

Napríklad vo Švédsku. Najmladšia dcéra v dome, oblečená v bielom, zobúdza členov rodiny kávou, rožkami a piesňou určenou pre túto slávnosť.

Alebo v Bavorsku. Ľudia si vyrábajú z papiera domčeky, do ktorých vkladajú drobné svetielka. Večer za tmy ich púšťajú dole vodou, to musí byť krásne...

HLAVNÝ ZDROJ

A viete, aká bola dnes Luna? Taká!

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama